Upload images to this post to show gallery.
Yvy ape ári, oĩmbaite tenda hetaite mba’e porã ojepytasóva yvykuérape, ha umi rembi’u rykuemi ñembohasa kuéra ha’e peteĩ umi mba’e oñemomba’eguasuvéva. Ko’ã mba’e ñanembohasáva ymaite guive, omopu’ã tembiasakue, omyesakã ñembohasa’y yvy’apuakuéra rehegua ha ombotuichave yvypóra rekove. Ko árape, ñambojoapýta peteĩ viaje ijyvate ha iñapĩva Indonesia yvy apytépe, peteĩ tetã henyhẽva tembi’u rykuemi hekokatu porãgui, ha ñambohesapévo pala, bunga pala, cengkeh ha kayu manis ymavegua rembiasakue. Ko’ãva ha’e rembiasakue ymaguare tembi’u rykuemi, oñemomba’eguasúva hesakãre ha ipy’aporãre.
Pala (Myristica fragrans) ha’e peteĩ yvyra hekokatu porãva ojehecháma ymaite guive. Ko yva, oguereko ijehegui mokõi tembi’u rykuemi ikatúva ojeipuru: pe yva apytégui osẽva ñambohasáva “pala” ha pe ijerére oúva, peteĩ vái pytã oñembohérava “bunga pala”. Indonesia yvy apytépe, Banda Isla-kuérape, ko yva añetete guasu ojehecháma ymaite guive. Umi tapicha oñembohasáva ko’ã islápe, ha’e akue umi peteĩha ohechakuaáva ko’ã yva rembiasakue ha ipokatu.

Pe pala rykuemi porã ha’e peteĩ mba’e oñemomba’eguasúva hetaite tembi’úpe yvy ape ári, ha’ete voi peteĩ yvoty rykuemi. Pe iñapĩha ha hekokatu porãha ojapouka ojeipuru hetaiterei tembi’úpe, kuarahyresẽ ha kuarahyreike gotyo voi. Ha pe bunga pala katu, oje’eva avei mace hps (Hand-Picked Select) ikatúva jahecha ko’ã tendápe, oguereko peteĩ ñapĩha ijyvatevéva ha iñambuevéva, omyesakãvéva umi tembi’u oñembo’yva ha umi pohãñandy. Ko’ã mokõi tembi’u rykuemi osẽva peteĩ yvágui, ohechauka mba’éichapa naturaleza ikatu ñanerekombohekuéra mba’e porãitére.
Ymaite guive, pala ha bunga pala ojepuru peteĩha pohãñandy ramo. Hetaite tapicha oipuru va’ekue ko’ãva ombohasa haguã mba’asy hete rehegua, ha’éva: ñeha’ã’ỹ, py’arasy ha ambue mba’e. Umi tapicha guaranikuéra, ha’ete voi umi tapicha oipuru ymave guive ko’ãva. Pe Pala Isa Añetete, ojehecháva peteĩ pala hekokatu porãva, hetave oje’e oguerekoha mba’ekatu pohãñandýpe. Oje’e oguerekoha antioxidante, antiinflamatorio ha ikatúha omokangy ñane akãme. Bunga pala katu, ojepuru avei omokangy haguã ñeha’ã’ỹ ha ombopiro’y haguã ñande rete. Ko’ã mba’ekatu omomombyry ko’ã tembi’u rykuemi tembi’u mba’éva añóntegui, ombotuichávo umi mba’e porã ñandéve oguerúva.

Cengkeh (Syzygium aromaticum) ha’e peteĩ yvyra japepo pyahu ojehecháva avei Indonesia yvy apytépe, ko’ágã katu Ternate ha Tidore Isla-kuérape. Umi islá-pe, cengkeh ha’e akue peteĩ tembi’u rykuemi iñapĩetéva ha omotenondéva ñembohasápe ymaite guive. Umi mercader árabe, indio ha chinokuéra oñembohasa hetaite ko’ã islápe ohekávo cengkeh, ombotuichávo ko’ã islá rembiasakue ha iñembohasa. Pe iñapĩ ha hekokatu porãha ojapouka ojeipuru ko’ã tembi’u rykuemi ojeike hag̃ua opaichagua tembi’úpe ha avei pohãñandýpe.

Ymaite guive, cengkeh ojepuru va’ekue pohãñandy ramo. Hekokatu porã ha’e peteĩ mba’e omokangýva mba’asy, antiviral ha mba’e ombopiro’ýva mba’asy apytépe. Oje’e voi, umi China ymaveguáva oipuru va’ekue cengkeh oñemokangy haguã ipy’arasy ha omoporã haguã iñe’ẽ. Ko’ágã katu, ojeipuru ojapóvo té, ka’ay ha ambue mba’e omokangy haguã ñande rete. Ko’ã tembi’u rykuemi kuéra ojeipurúva hetaite tembi’u ha pohãñandýpe, ohechauka mba’éichapa cengkeh ombotuichave ñande rekove. Oñeñe’ẽrõ tembi’u rykuemi ojeipurúva rehe, cengkeh ha’e peteĩ umi oñemomba’eguasuvéva.

Kayu Manis (Cinnamomum verum térã Cinnamomum cassia) ha’e peteĩ umi tembi’u rykuemi ymaveguáva ha ojehechavéva yvy ape ári. Ko’ágã katu, Indonesia oĩ umi tenda tenondépe oñembohasávape kayu manis. Pe yvyra ku’i rykuemi ojepuru ymaite guive, ha’ete voi umi Roma ymaveguáva oipuru va’ekue ijeroviakuérape ha iñembohasakuérape. Pe iñapĩ ha hekokatu porãha ojapouka ojeipuru hetaite tembi’úpe, yvyraku’i, té ha ambue mba’e.

Ymaite guive, kayu manis ojepuru va’ekue pohãñandy ramo. Oje’e oguerekoha mba’e omokangýva umi mba’asy rehegua, antioxidante ha avei ikatúha omboguejy pe asuka ñande ruguýpe. Ko’ã mba’ekatu ojapouka ojeipuru ko’ã tembi’u rykuemi umi tapicha oñeha’ãva omoĩ porã hag̃ua iñakãrapu’ã ha iñapĩha. Ha’e peteĩ tembi’u rykuemi kuéra ojeipurúva hetaite tembi’u ha pohãñandýpe, ha avei oñemomba’eguasúva iñapĩ ha hekokatu porãre. Pe rembiasakue ymaguare tembi’u rykuemi rehegua, kayu manis oguereko peteĩ tenda ijyvateetéva, ombotuichávo umi mba’e porã ñandéve oguerúva.

Indonesia yvy apytépe, umi isla henyhẽva mba’e porãgui, ha’ete voi peteĩ yvy henyhẽva tembi’u rykuemígui. Ko’ã spices in Indonesia ndaha’éi tembi’u mba’éva añónte, ha’e avei peteĩ ñande rembiasakue, ñande rekove ha ñande teko porã mba’e. Pala, bunga pala, cengkeh ha kayu manis ha’e umi mba’e tenondépe ohechaukáva mba’éichapa Indonesia oñemomba’eguasu ko’ã mba’épe.

Oje’érõ “isa nutmeg”, ñane akãme ou peteĩ pala añetete guasu, peteĩ mba’e hekokatu porãva ha ombotuicháva tembi’u ha pohãñandy. Ko’ã tembi’u rykuemi ndaha’éi mba’e oñemba’apóva tembi’úpe añónte, ha’e avei mba’e ombotuichavéva ñande rekove. Umi tapicha oipuru va’ekue ko’ãva ymave guive, oikuaa porã va’ekue ipokatu ha hekokatu porãha.
Ko’ã mba’e porãite Indonesia oguerúva, ha’e peteĩ tesoro añetete. Oñemba’apo hesekuéra ñeha’ãmbýpe, ojeipuru umi ñande ymaveguáva rekove ha hekokatu porãva. Opaite ñembohasa rupi, ha’ete voi peteĩ historia ojehasáva ñande árape. Ha ko’ã ára, ojehechakuaaveva hekokatu porã ha ipokatu pohãñandýpe.
Ejuhusépa nde voi ko’ã rembiasakue ymaguare tembi’u rykuemi? Remanosepa umi tembi’u rykuemi hekokatu porãva oñemba’apóva ñeha’ãmbýpe ha ojeikuaáva iñapĩ porãre? Eike ko’ágã inaspices.com pe ha ehecha umi tembi’u rykuemi opaichagua ikatúva ojapo mba’e porãve nde rembi’úpe ha nde rekovépe.
Umi pala hekokatu porãva, pala añetete guasu, ha bunga pala mace hps, bunga pala, ha’e umi mba’e tenondépe oñemomba’eguasúva. Umi cengkeh hekokatu porãva, cengkeh, ha kayu manis porãite, kayu manis, ndaha’éi tembi’u mba’éva añónte, ha’e avei peteĩ ñande rembiasakue ñande rekovepe g̃uarã. Eñembohasa inaspices.com-pe ha eguereko nde mba’éramo ko’ã tesoro rembi’u rykuemi hekokatu porãva oúva Indonesia yvy apytégui. Eikuaa mba’éichapa umi tembi’u rykuemi porã omoambuepaite mba’éichapa reipuru tembi’u ha mba’éichapa reikuaa mba’e porãve nde rekovepe g̃uarã.